Základná škola s materskou školou Poráč

H i s t ó r i a   š k o l y

Prvé zmienky o prvej farskej škole v Poráči sa datujú na rok 1593, kedy bola centrom vzdelanosti zemianska škola reformovanej cirkvi v Markušovciach založená Pavlom Mariássym. Aj keď obyvatelia Poráča boli všeobecne považovaní za Rusínov, bol vtedajší zemepán Kalvín a ku Kalvínom sa v roku 1700 hlásila v Poráči viac ako polovica obyvateľstva. V tomto období sa prvé školy zakladali pri farách a ich učiteľmi boli kňazi. Dôraz sa kládol na mravnú výchovu a deti sa učili čítať, písať, počítať, modlitby a cirkevný spev. Poráčsky kantor v roku 1773 okrem naturálií dostával od obce päť rínskych ročne.

            V dávnej histórii školy sa spomína významný rok 1868, kedy bola uzákonená povinná šesťročná školská dochádzka, ale škola v Poráči bola už v rokoch 1825 – 1830. Po požiari v roku 1878 bola vďaka pánu farárovi Antonovi Vaľkovskému a učiteľovi Andrejovi Daňkovi postavená dvojtriedna murovaná škola. Vyučovacím jazykom bol až do prvej svetovej vojny rusínsky jazyk.

Dvojtriedna murovaná škola tzv. stará škola

           Ako štátny jazyk sa vyučoval aj maďarský jazyk. Po vzniku Československej republiky sa vyučovacím jazykom stáva slovenský jazyk. Žiaci sa učili v dvoch zmenách, dopoludnia a popoludní. Štvrtok bol voľný deň. Potreby na písanie boli v tom čase bridlicová tabuľka, griflík a špongia. Žiaci mali aj knihy a vo vyšších ročníkoch aj zošity. Okrem týchto školských potrieb musel každý v zime priniesť poleno dreva. V rokoch vysťahovalectva 1910 – 1914 sa počet žiakov znížil z 200 na 130. V dvoch triedach sa v školskom roku 1928/1929 tiesnilo 160 detí. V prednej triede školy oknami obrátenej do dediny sa učili žiaci 1. – 3. ročníka, v zadnej triede 4. – 8. ročníka, ktorí sa delili na dve oddelenia. Prvé oddelenia boli žiaci 4. a 5. ročníka, druhé oddelenie 6. až 8. ročník. Obsahom učiva mladších žiakov bola „mluvnica, počty a merba“. Starší žiaci sa okrem slovenčiny a počtov učili z Knihy reálií, ktorú napísal školský inšpektor Rudolf Kratochvíl. Kniha obsahovala vtedajšie poznatky z oblastí: zemepis, dejepis, prírodopis a „silospyt“ (v dnešnej dobe fyzik). Z Knihy Zorja sa vyučoval nepovinný predmet ruský jazyk. Žiaci sa z nej učili azbuku, aby vedeli čítať náboženské knihy, písané cyrilikou. Stará škola nevyhovovala ani priestorovo a už vôbec nie po stránke hygienickej, ale na novú školu obec peniaze nemala. Školská reforma po 2. svetovej vojne v roku 1949 čiastočne vyriešila, keď žiaci vyšších ročníkov začali dochádzať do školy v Rudňanoch. V školskom roku 1953-54 mala škola 84 žiakov, roku 1959 tu už bolo 101 žiakov v ročníkoch 1. – 5. Úsilie vtedajšieho riaditeľa školy Ing. Štefana Tureka vyvrcholilo v roku 1973 kedy sa v akcii „Z“ začalo s výstavbou novej školskej budovy. Nová škola bola dokončená v roku 1980 a slúži nám dodnes. v budove je spolu so ZŠ aj MŠ, školská jedáleň, obecná knižnica a školský byt.

Výstavba novej základnej školy s materskou školou.

Postupujúca výstavba novej základnej školy s materskou školou.

Samotné vyučovanie v novej základnej škole s materskou školou.

H i s t ó r i a   m a t e r s k e j   š k o l  y

Vznik materskej školy sa datuje na rok 1947, kedy bola materská škola (MŠ) dvojtriedna. Zriadená bola v Purdovom dome. Navštevovalo ju 30 detí. Prevádzka v MŠ bola celodenná, ale deti sa chodili cez obed naobedovať domov. Poobede sa vrátili späť do MŠ. Po vystavení novej školy sa aj MŠ presťahovala do nových priestorov a v MŠ začala riadna celodenná prevádzka v dvoch triedach so stravou. V školskom roku 1980/81 mala MŠ 60 detí. Dvojtiednou bola MŠ až do roku 1992 keď klesol počet detí na 30 sa MŠ stala jednotriednou.